Budú po mne kričať, že som „sprostý Maďar“!

 

Koncom mája a na začiatku júna 2018 sa prostredníctvom našej občianskej iniciatívy prvýkrát zrealizoval dvojtýždňový výmenný program s hosťovaním maďarských detí, žiakov 5-7. ročníkov základných škôl na juhu Slovenska s vyučovacím jazykom maďarským. Iniciátormi boli rodičia, ktorí považujú za prioritné, aby deti maďarskej národnosti prekonali prirodzené ťažkosti a bariéry vyplývajúce z viacjazyčnosti a aby v spoločnosti zbúravali zažité stereotypy a predsudky.

 

Do prvého pilotného ročníka sa zapojilo 10 deti z ôsmich rodín, konkrétne 5 maďarských detí, ktorých hostilo celkovo 5 slovenských detí.   

 

V rámci programu získali osobnú skúsenosť s "otázkou menšiny" hosťujúci žiak, rodina, celá hosťujúca trieda aj pedagógovia. Takto mohli cez vlastnú osobnú skúsenosť pochopiť, aké ťažkosti a úskalia prináša život menšiny vo väčšinovej spoločnosti, aký je proces osvojovania a zdokonaľovania slovenčiny ako druhého jazyka, zároveň reflektovať postoj spoločnosti k tejto otázke. 

 

Vzájomné hosťovanie detí bolo historicky osvedčenou stratégiou v našom regióne, ako nástroj na výučbu cudzích jazykov, bola často realizovaná najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Táto „ľudová“ metóda postavená na vzájomnej dôvere hosťujúcej a vysielajúcej rodiny nás inšpirovala natoľko, že sme túto iniciatívu preniesli do 21. storočia. Kedysi bohaté rodiny si totiž najímali cudzojazyčné pestúnky, resp. posielali svoje deti študovať do zahraničia. Bežné rodiny, ktoré nemali takéto finančné možnosti využívali takúto nákladovo efektívnu metódu vzájomnej výpomoci.

 

Hosťujúca rodina sa správala k „malému hosťovi“ tak, ako by chcela, aby sa k jej vlastným deťom správala druhá rodina. Programy fungujúce na podobnom princípe vzájomnosti, ako napr. Erasmus Plus sú veľmi obľúbené aj dnes v západnej časti Európy, v rámci tohto konceptu sa navštevujú stredoškoláci, aby rozširovali svoje jazykové znalosti, spoznali iné kultúry, rodiny a školy.

 

Ako funguje náš program?

 

V rámci výmenného pobytu majú deti maďarskej národnosti žijúce na Slovensku možnosť byť súčasťou každodenného života novej triedy na škole s vyučujúcim jazykom slovenským, bývať u slovenskej rodiny. Recipročne, samozrejme na základe dohody, potom dieťa zo slovenskej rodiny navštívi počas prázdnin maďarskú rodinu. Pri výbere dvojíc bol rozhodujúci najmä vek a spoločné záujmy. Vďaka týmto kritériám sa nám podarilo zdolať počiatočný ostych a jazykovú bariéru.

 

Prvé skúsenosti

 

Výsledky pilotného projektu boli veľmi pozitívne, a to vďaka láskavému a podpornému prístupu prihlásených rodín a spolupracujúcich pedagógov z prijímajúcich škôl. Bratislavská škola Narnia, ktorá je známa najmä vďaka jej progresívnym metódam, a ZŠ s vyuč. jazykom slovenským z Veľkého Biela, na konci mája a začiatkom júna 2018 prijali do svojich lavíc 3 resp. 2 deti (spolu 5 detí) maďarskej národnosti.

 

Pedagógovia a školný psychológ pred začiatkom realizácie projektu pripravili prijímajúcu triedu na „hosťa“. Poprosili svojich žiakov, aby si predstavili samých seba v role „hosťa“. Deti si mali predstaviť, že prídu do novej triedy, kde každý dokonale, ovláda jazyk, ktorý oni sa len učia. Deti hľadali riešenia, čo by oni potrebovali v podobnej „zraniteľnej“ situácií, čo by im pomohlo v začleňovaní sa do kolektívu, a naopak čo by sa im podobnej situácii nepáčilo.

 

Nesmierne nás tešilo, že prijímajúce rodiny a pedagógovia prijímajúcich škôl videli veľký význam vo výchove k tolerancii a považovali za veľmi hodnotné, že ich deti zažijú, že majú zodpovednosť postarať sa o hosťa.

 

Deti, ktoré boli súčasťou programu, mali rôznu úroveň slovenčiny. Rebeka a Robko prišli zo ZŠ z Podunajských Biskupíc - Bratislavy a majú pravidelnú možnosť sa stretnúť so slovenským jazykom aj mimo vyučovania. Dominika, Panka a Dorka prišli z homogénneho maďarského prostredia. Dominika pochádzajúca z obce Topoľníky hosťovala v Bratislave, a sestry Panka a Dorka z Fiľakova do multikultúrnej rodiny do Veľkého Biela.

 

Rodičia a pedagógovia maďarských detí boli svedkom skokového zlepšenia úrovne slovenčiny. Výrazné zlepšenie nastalo aj u Rebeky a Robka, ktorí pôvodne hovorili cca. na úrovni B1, na konci programu rozprávali oveľa plynulejšie a rozšírili si slovnú zásobu. Robko pred nástupom rozprával len v krátkych vetách, teraz dokáže zadať hádanku a porozprávať aj vtip. Rodičia dievčat z Fiľakova boli úplne nadšení, ich mladšia dcérka prvýkrát prehovorila po slovensky na učiteľku v ľudovej škole umenia, kým dovtedy za ňu vždy rozprávala staršia sestra.

 

Obavy a ich riešenia

 

Citácia z nadpisu tohto  článku „Budú po mne kričať, že som „sprostý Maďar“!“ pochádza od Robka, ktorý bol jeden z prvých účastníkov projektu. Túto obavu vyslovil ako prvú reakciu, hneď potom, ako sa dozvedel o možnosti  byť v projekte a to napriek tomu, že ostal v rámci Bratislavy. Bohužiaľ už aj táto generácia detí, ktorá žije na  jazykovo zmiešaných oblastiach má často za sebou vlastnú negatívnu skúsenosti. Výskumy pritom ukazujú, že ľudská pamäť má tendenciu si viac pamätať negatívne skúsenosti. Toto je jeden z kľúčových poznatkov prvého ročníka, že je dôležité pripraviť menšinové deti aj na prípadné negatívne reakcie a zároveň budovať povedomie, aby vnímali aj tie všetky podporné reakcie a svoju sebadôveru a chuť skúšať druhý jazyk neodvodzovali z prípadných negatívnych zážitkov.

 

Veľmi nás teší, že všetky zapojené rodiny aj pedagógovia veľmi pozorne počúvali naše obavy a prosby, ako pristúpiť k takejto potenciálne citlivej situácii. V bratislavskej Narnii dokonca psychológ veľmi úspešne podporil rozhovorom jedného účastníka, ktorý mal ťažšiu chvíľu. Pre prijímajúce rodiny a školy je kľúčové poznanie, že väčšina maďarských rodičov zo zmiešaných území má vlastné traumatické skúsenosti z detstva. Maďarskí rodičia z homogénnych oblastí majú často obavu používať slovenčinu. Pre celú maďarskú komunitu je veľká téma rozvoj slovenčiny a zachovanie maďarčiny, a čelia nereálnemu očakávaniu ovládať už v detskom veku plynulú a bezchybnú slovenčinu. Osvojenie druhého jazyka je však dlhší proces, ktorý si vyžaduje postupné zdokonaľovanie sa a posúvanie úrovne chápania a znalostí. Výsledok je jednoznačne ovplyvnený aj tým, do akej miery má žiak možnosť používať cudzí jazyk v prirodzenom prostredí mimo vyučovacích hodín.

 

 

 

 

email: info@rozumieme.si

o.z. S(z)lomarát, Biskupická 11, 821 06 Bratislava